Výdavky na reklamné predmety patria medzi daňové výdavky (náklady).

Z hľadiska účtovania a uplatňovania daňových a nedaňových výdavkov (nákladov) musíme rozlišovať medzi výdavkami na reprezentáciu, výdavkami na reklamu, na reklamné predmety a osobitné postavenie má aj obchodná vzorka.

V nasledujúcej časti sa budeme venovať výdavkom na reklamné predmety.

Reklamné predmety daňový zákon konkrétne nedefinuje. Voľne by sme reklamné predmety mohli charakterizovať ako vecné predmety, ktoré prezentujú činnosť podnikateľského subjektu, jeho výrobky, tovary, poskytované služby, obchodné meno, ochrannú známku alebo iné skutočnosti súvisiace s jeho činnosťou, s cieľom dosiahnutia, zabezpečenia alebo udržania príjmov.

V súvislosti so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, tento zákon nestanovuje povinnosť označovať reklamné predmety obchodným menom alebo ochrannou známkou daňovníka, ako to bolo v minulosti. Výdavky na reklamné predmety môžu byť daňovým výdavkom ovplyvňujúcim základ dane daňovníka iba v prípade, že sa jedná o reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet. Ak takýto predmet má hodnotu 17,01 eura a viac, už sa za reklamný predmet nepovažuje a patrí medzi výdavky na reprezentáciu, ktoré nie sú daňovo uznané (v plnej výške, nezohľadňuje sa rozdiel).

Reklamným predmetom sú aj:

• tabakové výrobky do sumy nepresahujúcej 17 eur za jeden výrobok, ale iba u daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,
• víno do sumy nepresahujúcej 17 eur za jeden predmet,  najviac však vo výške 5 % z vykázaného základu dane daňovníka za príslušné zdaňovacie obdobie (okrem daňovníka, u ktorého je výroba vína hlavným predmetom činnosti, tu sa považuje poskytnutie vína z vlastnej produkcie ako reklamného predmetu za daňový výdavok v neobmedzenej výške, pričom aj tu víno nesmie presahovať 17 eur za jeden predmet),
• ostatné alkoholické nápoje z vlastnej produkcie (okrem vína), ale iba u daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, ak ide o predmety nepresahujúce sumu 17 eur.

Za reklamné predmety sa nepovažujú:

• darčekové reklamné poukážky;
• tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti;
• alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu v úhrnnej výške najviac 5% zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti.

Typické prípady reklamných predmetov – šiltovky, čiapky, perá, diáre, zápisníky, tašky, tričká, kľúčenky, kalendáre, USB-kľúče, poháre, hrnčeky, dáždniky, reklamné sladkosti, rôzne obaly, svietidlá, držiaky, športové doplnky, hračky, a pod.

Pre výdavky  na reklamné predmety platí:

• patria medzi daňové výdavky (náklady),
• ak ich účtujeme v jednoduchom účtovníctve, patria do výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov – stĺpec Zásoby,
• ak ich účtujeme v podvojnom účtovníctve, patria do nákladov, ktoré sú daňovo uznané (je viac možností, napr. najskôr na sklad účet 112-AE, strana MD a potom do spotreby účet 501-AE, strana MD),
• v prípade platiteľa DPH – posudzujeme sumu bez DPH nepresahujúcu sumu 17 eur za predmet,
• v prípade neplatiteľa DPH – posudzujeme sumu spolu s DPH nepresahujúcu sumu 17 eur za predmet.

Pre registrovaného platiteľa DPH  môžu vzniknúť pri reklamných predmetoch v súvislosti s DPH nižšie uvedené situácie.

   1. Reklamné predmety sa nepovažujú za dodanie tovaru za protihodnotu

Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota bez DPH nepresiahne 17 eur  za kus sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu, a teda nepodlieha zdaneniu.

Príklad: Ak spoločnosť nakúpi napr. hrnčeky so svojím logom v hodnote najviac 17 eur bez DPH za kus, ktoré potom bezodplatne odovzdáva návštevníkom výstavných trhov, tak sa to nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu  a  nevzniká daňová povinnosť.

   2. Reklamné predmety sa považujú za dodanie tovaru za protihodnotu

Ak by však hodnota reklamného predmetu presiahla 17 eur bez DPH za predmet, považuje sa jeho bezodplatné odovzdanie dodaním tovaru za protihodnotu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, čím podlieha zdaneniu. Pri nákupe reklamných predmetov má platiteľ nárok na odpočítanie DPH bez ohľadu na ich hodnotu.

Príklad: Ak spoločnosť nakúpi reklamné predmety – napr. tričká, ktorých hodnota bez dane je minimálne 17,01 eur za kus, potom ich bezodplatné odovzdanie je považované za dodanie tovaru za protihodnotu – vzniká daňová povinnosť.

   3. Nie je možné uplatniť odpočet DPH z reklamných predmetov

Vo všeobecnosti vzniká platiteľovi DPH pri nákupe reklamných predmetov nárok na odpočítanie DPH bez ohľadu na ich hodnotu. Existuje však výnimka, podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty –  platiteľ dane nemá nárok na odpočítanie DPH z reklamných predmetov, ak ich použil na podporu činnosti, ktorá je od dane oslobodená, v tomto prípade DPH bude zvyšovať ich hodnotu.

Príklad: Zákon o dani z pridanej hodnoty  uvádza činnosti, ktoré sú od DPH oslobodené, sú nimi napr.  poisťovacie služby. Z toho dôvodu,  ak by poisťovňa bezodplatne odovzdávala akékoľvek reklamné predmety, ktoré by slúžili na podporu jej činnosti, nemá nárok na odpočet DPH z týchto reklamných predmetov, a to bez ohľadu na  hodnotu týchto predmetov.

Neplatiteľovi DPH bez ohľadu na hodnotu reklamných predmetov nevzniká právo na odpočítanie ani daňová povinnosť v súvislosti s DPH, hodnota reklamných predmetov je počítaná spolu s DPH.